Osobné intímne vzťahy urgentne potrebujú posun na ďaľšiu úroveň, a to všade na svete. Starým spôsobom v nich už nedokážeme byť. Ľudia sú čoraz sofistikovanejšie komplexné bytosti žijúce v stále zložitejšej civilizácii. Tradície, staré zvyky a nasledovanie vzorov predošlých generácií už nám nefunguje. Neustále inovujeme všetko okolo nás, od najjednoduchších prístrojov cez informačné technológie až po medzinárodný obchod, ale spôsob, akým interagujeme v osobných vzťahoch zostal primitívny aj u tých kultivovanejších a vzdelanejších z nás.

Donedávna mali muži svoje jedinečné poslanie. Tisícky rokov nepopierateľne vládli svetu, nahliadajúc na ženy ako na podradné ľudské bytosti, ktoré sa narodili, aby mužom slúžili, milovali ich, rodili im deti, starali sa o nich, zabávali ich a poslúchali bez akéhokoľvek vplyvu na dianie vo svete. Ženy získali hlasovacie právo len pred 126 rokmi: v roku 1893 na Novom Zélande, v roku 1894 v Južnej Austrálii. Švajčiarsko udelilo ženám volebné právo až v roku 1971.

Jednou z tragédií našej doby je, ak sa ten najintímnejší priestor – partnerský vzťah, ktorý má byť našim útočiskom a najbezpečnejším miestom na zemi, stane pascou, miestom, kde sa nedá žiť, avšak náklady na rozchod sú tak obrovské po ekonomickej aj rodinnej stránke, že si ho nemôžeme dovoliť.

Psychológia je jednou z najnovších vied. Sigmund Freud, všeobecne považovaný za zakladateľa modernej psychológie, vydal svoju prvú knihu „Interpretácia snov“ v roku 1899. V nej po prvýkrát predstavil koncept nevedomia. Väčšina nasledujúcich psychologických teórií vychádza z Freudovho základu alebo z opozície voči nemu. Tento vývoj prebieha už 120 rokov. Popri modernej fyzike a sociológii prebieha v psychológii jeden z najkreatívnejších, najplodnejších a najvýznamnejších vývojov dnešnej doby.

Empatia predstavuje rastúce pole výskumu, rozvoja a výcviku. Tento výraz sa používa od roku 1951, ale ocenenie jeho dôležitosti ako novinky vedomej ľudskej evolúcie neustále rastie. Metodická empatia - proces, ktorým môže metodicky narastať schopnosť empatie jednotlivca - je najdôležitejším kultúrnym prínosom psychofonetiky za 35 rokov jej existencie. Empatia je v ľudskej kultúrnej evolúcii nová. Môžeme ju vyučovať a trénovať sa v nej, tak ako v každej inej zručnosti, ako to dokazuje psychofonetická prax a odborný výcvik

Hoci k Vám tento článok prichádza vo februárovom čísle Vitality, keď ho píšem, je 2. januára 2020. Chcel by som v ňom s vami zdieľať požehnanie: akt vedomého ocenenia všetkých ľudských a prírodných zdrojov, ktoré mám, ako krok v mojom osobnom rozvoji.

Ako tréner osobného rozvoja s celostnou perspektívou mám z času na čas povinnosť voči mojim študentom ustúpiť od podrobností a vytvoriť nový celkový obraz toho, čo je ľudská bytosť z celostného pohľadu. A práve toto bolo zadanie mojej októbrovej verejnej prednášky na Škole empatie v Košiciach, na základe ktorej vznikol tento článok.

Môj predošlý článok vo Vitalite bol dosť poetický. Tento bude vo svojej podstate filozofický a etický. Pôjde tu o porovnanie a preskúmanie dvoch vzájomne nekompatibilných prístupov k porozumeniu ľudskému životu: kauzalitu (príčinnosť) a teleológiu (náuku o cieli).

Boj za slobodu sa odohráva na mnohých frontoch. Ľudská bytosť odpradávna bojovala za oslobodenie od vonkajšieho útlaku, spod nadvlády vyšších tried, z otroctva, diskriminácie, segregácie, nerovného postavenia mužov a žien, z chudoby, nevedomosti, hladu. Tento boj dodnes pokračuje na mnohých miestach s koncom v nedohľadne: Hong Kong proti pevninskej Číne, rohingyaský ľud proti mjanmarskej vláde, amazonský ľud proti brazílskej vláde, kurdský ľud proti vláde štyroch krajín, ekonomickí migranti proti obmedzeniam na hraniciach.

Imunitu dokážeme posilniť. Chcel by som prispieť myšlienkou nádeje, povzbudenia a osobného posilnenia do súčasného všeobecného diskurzu tvárou v tvár panike, chaosu, bezmocnosti a rastúcim obmedzeniam spôsobeným šírením pandémie koronavírusu. Každý z nás sa môže voči tomuto nebezpečenstvu stať odolnejším priamym posilnením vlastnej imunity.