Prvý seminár ma nakopol k tomu, aby som začala pravidelnejšie cvičiť. Zároveň som si odvtedy začala všímať svoje duševné pochody (najmä tie negatívne) intenzívnejšie ako predtým, a teda dala som si možnosť s nimi vedome pracovať. Naučila som sa pracovať so svojou lenivosťou. Videla som ako ma vysáva z energie ako taký upír. A odvtedy si ju viac všímam, a nemá ma už tak vo svojej hrsti ako kedykoľvek predtým. Ďakujem za takú možnosť.

Môj 1. seminár mi ukázal, že existuje cesta, ako sa pozrieť na svoje bloky, pochybnosti, strach, pocity viny a ďalšie príšery. Dal mi priamo nástroj, ako to urobiť hneď a teraz, vyskúšala som si to vtedy na mieste. Dovtedy som nič také rukolapné, vychádzajúce priamo zo mňa a priamo pre mňa, nestretla. Bol to prvý skutočný krok k slobode môjho ducha a liečenia mojej duše.

Počas 1. seminár Školy empatie som pochopila, čo mi berie v mojom živote silu a uvidela som aj to, čo s tým môžem spraviť prakticky. Taktiež som pocítila, alebo skôr, konečne som si dovolila pocítiť a pomenovať, čo som práve vtedy potrebovala.

Prvý seminár mi dal hlavne schopnosť pozrieť sa na to, ako to vlastne v sebe naozaj mám, ako sa cítim – fyzicky, psychicky, emočne. Zároveň však nielen schopnosť si to uvedomiť, ale hlavne dovoliť si to priznať aj s vedomím, že som dovtedy na seba kašľala a bola pre seba na dosť podradnom mieste. Takže mi to dalo veľký Aha efekt, že ak sa chcem v živote ďalej rozvíjať, musím vedieť nielen, kto som a čo chcem rozvíjať, ale postarať sa o seba, aby som mala silu a energiu vôbec niečo robiť.