Tento článok píšem v posledných dňoch dramatického roku 2022 a prvých dňoch roku 2023. A nepredvídateľné vyhráva. Aký to bol rok! Sotva sme sa začali dostávať z globálnej pandémie, vstúpili sme do obdobia najväčšej európskej vojny 21. storočia s úplne nepredvídateľnými následkami pre každého z nás. Jediný predvídateľný faktor našej doby nepredvídateľnosť.

Psychosofia je názov pre prvú duchovne založenú psychológiu 20. storočia. Jej základy položil R. Steiner v roku 1910 v Berlíne. Zároveň predpovedal, že potrvá dlho, kým budú ľudia pripravení ju prakticky aplikovať. Nakoľko v tom čase existovala veľmi malá škála pre jej praktickú aplikáciu, základy psychosofie boli dané veľmi minimalisticky, vo forme semienka.

Začiatky sú populárne. Konce nie. Všetci oslavujeme svadby. Nik neoslavuje rozvody. Tešíme sa z narodenia dieťaťa. Aj pohreby sú významné, nesú sa však v duchu tragédie. Oslavujeme slávu, krásu a silu mladosti, ale smútime zo starnutia a považuje ho za formu choroby. Oslavujeme a zverejňujeme svoje úspechy, ale prehry sa považujú za osobné zlyhanie, aj keď sa z nich učíme viac. Konce a začiatky sú rovnaké v dôležitosti, ale nie v ocenení.

Všetky živé bytosti majú prinajmenšom stred a okraj. Život a jeho obnova závisí od vytvorenia a obnovy vlastných hraníc. Stred vytvára perifériu a periféria chráni stred.

Samotu od osamelosti oddeľuje tenká čiara. Byť sám je skutočnosťou života, bez pridanej hodnoty. Samota môže viesť k osamelosti. Alebo môže viesť k prehĺbeniu spojenia so sebou samým, s prírodou, s múdrosťou, s myslením, s kreativitou alebo s odpočinkom. Osamelosť je forma utrpenia. Je to skúsenosť odrezania a izolácie od všetkého a všetkých, ale predovšetkým od vlastnej duše.