“Vnútorný liečiteľ” žije v každom žijúcom organizme. Lieči nás dňom i nocou, na nevedomej úrovni. Dnes však žijeme v čase, kedy je naliehavé, a aj možné, uvedomiť si tohto “Vnútorného liečiteľa” a stať sa jeho aktívnym spolupracovníkom.

V tomto článku sa s vami podelím o psychofonetický proces, ktorý umožňuje jasne rozlišovať medzi troma rôznymi prejavmi individuálnej morálky: vinou, hanbou a svedomím. Teoretický kontext bude založený na psychosofii, praktickej aplikácii etiky filozofie slobody.

Pokračuje evolúcia ďalej? V súvislosti s prírodou by sme potrebovali rozpätie miliónov rokov, aby sme si to mohli overiť, ale v prípade ľudského vedomia je možné preveriť to spätným pohľadom na niekoľko storočí a desaťročí ľudskej histórie. Prakticky aj počas života jedného človeka je možné vidieť, ako sa spoločenské, osobné, vedecké, technologické, kultúrne, politické a ekonomické podmienky menia pred našimi očami.

Psychológia je jednou z najnovších vied. Sigmund Freud, všeobecne považovaný za zakladateľa modernej psychológie, vydal svoju prvú knihu „Interpretácia snov“ v roku 1899. V nej po prvýkrát predstavil koncept nevedomia. Väčšina nasledujúcich psychologických teórií vychádza z Freudovho základu alebo z opozície voči nemu. Tento vývoj prebieha už 120 rokov. Popri modernej fyzike a sociológii prebieha v psychológii jeden z najkreatívnejších, najplodnejších a najvýznamnejších vývojov dnešnej doby.

Empatia predstavuje rastúce pole výskumu, rozvoja a výcviku. Tento výraz sa používa od roku 1951, ale ocenenie jeho dôležitosti ako novinky vedomej ľudskej evolúcie neustále rastie. Metodická empatia - proces, ktorým môže metodicky narastať schopnosť empatie jednotlivca - je najdôležitejším kultúrnym prínosom psychofonetiky za 35 rokov jej existencie. Empatia je v ľudskej kultúrnej evolúcii nová. Môžeme ju vyučovať a trénovať sa v nej, tak ako v každej inej zručnosti, ako to dokazuje psychofonetická prax a odborný výcvik

V predchádzajúcom článku „Tri obete“ som písal o transformácii myslenia, cítenia a vôle na empatické vnímacie sily predstavivosti, inšpirácie a intuície. V časti zaoberajúcej sa transformáciou vôle na intuitívne vnímanie som uviedol príklad transformácie obrannej reakcie. Namiesto toho, aby som automaticky reagoval na reakciu druhého človeka a roztočil kolotoč automatických obranných reakcií, použijem svoje sily vôle na vnímanie reality toho druhého.

Myšlienka koučovania a myšlienka hlbokej psychologickej transformácie sú zvyčajne protirečením. Koučing sa považuje za krátkodobý zásah na zlepšenie výkonu v niektorej oblasti života alebo práce, určený pre veľmi funkčných ľudí, ktorí chcú byť úspešnejší. Na druhej strane psychologická intervencia potrebná na hlbokú transformáciu sa zvyčajne nazýva psychoterapia. Predpokladá sa, že ide o dlhodobý, často otvorený terapeutický proces, určený pre ľudí, ktorí majú problémy v niektorej oblasti svojho života založený na hlbokom vzťahu medzi terapeutom medzi a klientom. Tieto populárne predstavy sa dajú ťažko zmeniť, hoci veľa koučov chce ísť do hĺbky a veľa psychoterapeutov chce zlepšiť výkon v relatívne krátkom čase.

Ľudské bytosti sú najkomplikovanejším ekosystémom na Zemi. Je čas, aby sme aplikovali vysoko vyvinuté a neustále sa rozvíjajúce ekologické/environmentálne povedomie 20. a 21. storočia na mnohoúrovňovú ľudskú individuálnu konštitúciu ako základ pre hlbšie pochopenie ľudských vzťahov a ľudských sociálnych systémov.

Začiatky sú populárne. Konce nie. Všetci oslavujeme svadby. Nik neoslavuje rozvody. Tešíme sa z narodenia dieťaťa. Aj pohreby sú významné, nesú sa však v duchu tragédie. Oslavujeme slávu, krásu a silu mladosti, ale smútime zo starnutia a považuje ho za formu choroby. Oslavujeme a zverejňujeme svoje úspechy, ale prehry sa považujú za osobné zlyhanie, aj keď sa z nich učíme viac. Konce a začiatky sú rovnaké v dôležitosti, ale nie v ocenení.