Odpustenie je liečivý, očistný a životodarný process, ale iba ak je skutočné. Odpustenie ako úmysel, povinnosť, ideológia, náboženské zadanie či prázdne slová, je zavádzajúca ilúzia alebo priama lož. Určite to nie je intelektuálny proces, a úmysel odpustiť sám o sebe nemá dostatok sily, aby ovplyvnil skutočný život.

Rodíme sa s vážnym zámerom pre tento život. O tom som presvedčený. Ľudské bytosti vedú životom dva hlavné impulzy. Prvý je inštinkt a túžba prežiť, ktorú máme spoločnú so všetkými pozemskými zvieratami. Druhá hnacia sila je prianie, vnútorná potreba spomenúť si – objaviť dôvod, prečo sme sa narodili, zmysel, úlohu, jedinečný ľudský potenciál, ktorý každý z nás prichádza naplniť.

Potenciál byť sám sebe vodcom, učiteľom a liečiteľom dnes žije v každom z nás a čaká na svoj zrod do reality. Sme tehotní, v očakávaní narodenia tejto schopnosti, najmenej ostatných 60 rokov. Tak ako pri každom pôrode, aj tu je potrebné vedomé úsilie a zručná podpora: dula, alebo pôrodná asistentka.

Koncom septembra som v Bratislave prednášal pre skupinu ľudí, ktorí prežili holokaust, na tému: „Ako dobre starnúť“. Občas v tomto Klube seniorov prezentujem rôzne témy, ktoré si vyžiadajú, pretože obdivujem ich hrdinstvo a duchovnú odolnosť. V skupine sú ľudia vo veku 70 až 90 rokov. Ešte pred pár rokmi by som nebol akceptoval takúto tému prednášky ľuďom starším, než som sám. Ale teraz, keď som dovŕšil 65 rokov, začínam sa na to cítiť kvalifikovaný. Po 30 rokoch poradenstva pre klientov a klientky vo veku od 3 do 83 rokov vo viac ako 10 krajinách a po nedávnom uvedomení si vlastného procesu starnutia, som túto výzvu prijal.

Hoci k Vám tento článok prichádza vo februárovom čísle Vitality, keď ho píšem, je 2. januára 2020. Chcel by som v ňom s vami zdieľať požehnanie: akt vedomého ocenenia všetkých ľudských a prírodných zdrojov, ktoré mám, ako krok v mojom osobnom rozvoji.

Ako tréner osobného rozvoja s celostnou perspektívou mám z času na čas povinnosť voči mojim študentom ustúpiť od podrobností a vytvoriť nový celkový obraz toho, čo je ľudská bytosť z celostného pohľadu. A práve toto bolo zadanie mojej októbrovej verejnej prednášky na Škole empatie v Košiciach, na základe ktorej vznikol tento článok.

V každom okamihu si každý z nás môže povedať: „Je vo mne väčšie ja, vyšší potenciál, ktorý ešte nie je realizovaný. Potenciál byť múdrejší, hlbší, veľkorysejší, láskyplnejší, kreatívnejší, silnejší, odvážnejší, viac odpúšťajúci, vďačnejší, užitočnejší. Žije vo mne potenciál väčšej ľudskej bytosti, ktorá môže byť oveľa bdelešia voči realite sveta okolo mňa, realite vo mne, vo vnútri iných ľudí, v prírode, v umení, v skrytých bytostiach, ktoré sú pre mňa teraz neviditeľné.

V predchádzajúcich dvoch článkoch o „čakrách empatie“ som popisoval úlohu ďalšieho rozvoja centra hrdla ako základu imaginatívneho vnímania a úlohu ďalšieho rozvoja srdcového centra ako základu inšpiratívneho vnímania. Tento článok je zameraný na ďalší rozvoj centra solar plexu ako základu intuitívneho vnímania.

Ak má ľudstvo budúcnosť, jeho budúcnosťou je empatia. Ľudské individuálne „Ja“ neprestane dominovať ľudskej duši a spoločnosti. Stará harmónia daná medzi ľuďmi v kmeňoch a s prírodou sa bude naďalej rozpadať. Ak ju nenahradí nová schopnosť vzájomného porozumenia, bude nevyhnutne dominovať egoizmus. A to bude viesť k zničeniu. Je potrebná nová schopnosť ľudského porozumenia. Metodická empatia.

Empatia je špička vedomej ľudskej evolúcie. Hovorím o evolúcii ľudského vedomia. Viackrát som už za posledné roky o tejto téme vo Vitalite písal z rôznych uhlov pohľadu. Tu na Slovensku sme založili a rozvíjame vzdelávací inštitút pre profesionálnych trénerov metodickej empatie, Školu Empatie, ktorý slúži tomuto cieľu.