V množstve ľudských emócií je strach jedna z najbežnejších a najmocnejších. Robí nám spoločnosť od nášho príchodu na svet až po náš posledný deň. Bez jeho ochrany by sme neprežili. Ale strach je aj naše väzenie, pokrivenie reality, spúšťač agresie, zabijak dôvery, lásky a priateľstva.

Zármutok a strata sú organické súčasti ľudského života tak, ako je zima súčasť jedného ročného cyklu v prírode. Všetko, čo ako žijúce bytosti máme v čase a priestore biologického života, môžeme v určitom bode stratiť. A tak, ako zima je neoddeliteľnou súčasťou ročného cyklu a je isté, že za ňou nasleduje jar, tak aj strata a zármutok sú súčasťou našej najhlbšej ľudskej povahy spolu s prísľubom nasledovnej sebaobnovy. Potencionálne sme všetci vybavení k tomu, aby sme si s nimi poradili. Je to však len potenciál.

Každá radikálna osobná životná zmena je potenciálne kríza vyžadujúca manifestáciu novej dimenzie človeka. Ak sa nám podarí zmobilizovať nový zdroj, uskutoční sa ďalší krok v našom vývoji. Ak sa nám to nepodarí, dôjde k poškodeniu, ktoré nás vo vývoji vráti späť.

Toto je správa nádeje pre nový rok: všetky ľudské traumy je možné vyliečiť a samotný proces liečenia môže zároveň byť ďalším krokom v našom osobnom a duchovnom vývoji a posunom k väčšej sile, pružnosti a vyspelosti.

Stres je normálny. Je to naše základné vybavenie pre prežitie v núdzových situáciách. Celé telo prejde do poplašného módu, aby čelilo prichádzajúcemu nebezpečenstvu. Ale ak sa v tomto poplašnom stave nachádzame permanentne, stresový mechanizmus začína poškodzovať telo, ktoré mal pôvodne chrániť. A vtedy sa stres stáva ničiteľom, jednou z hlavných príčin chronických ochorení, poškodenia orgánov a predčasnej smrti. A nanešťastie, toto je tiež normálne.

Nikto nemá rád krízu. Je bolestná, spôsobuje škody a straty, vytvára osamelosť, ničí život, ako ho poznáme, rúca sny, rozbíja náš obraz o sebe, je to pravý opak bezpečia, pohodlia a istoty. Predchádzaniu krízy a udržaniu komfortu a bezpečia venujeme veľa času a energie. Celá západná ekonomika a sociálna štruktúra je zameraná práve na prevenciu krízy.

Nie je potrebné byť extra vnímavý na to, aby sme si všimli, že nepretržite žijeme v mnohých dimenziách súčasne. Aj napriek dominancii materialistického svetonázoru v našom akademickom a verejnom živote je pre mnohých ľudí jeden ľudský život iba kapitolou oveľa väčšieho cyklu času, príbehu, biografie. Niektorí veria v možnosť reinkarnácie, niektorí sa ňu pozerajú zvrchu ako na pofidérne východné náboženstvo či rozprávku západného hnutia hippie. Existuje však ešte jedna kategória ľudí, tí, ktorí prežívajú svoje predchádzajúce životy s rovnakou jasnosťou a silou reality, s akou prežívajú akúkoľvek inú spomienku. Pre nich nie je minulý život vec viery, ale priamej osobnej skúsenosti.

Boj za slobodu sa odohráva na mnohých frontoch. Ľudská bytosť odpradávna bojovala za oslobodenie od vonkajšieho útlaku, spod nadvlády vyšších tried, z otroctva, diskriminácie, segregácie, nerovného postavenia mužov a žien, z chudoby, nevedomosti, hladu. Tento boj dodnes pokračuje na mnohých miestach s koncom v nedohľadne: Hong Kong proti pevninskej Číne, rohingyaský ľud proti mjanmarskej vláde, amazonský ľud proti brazílskej vláde, kurdský ľud proti vláde štyroch krajín, ekonomickí migranti proti obmedzeniam na hraniciach.

Imunitu dokážeme posilniť. Chcel by som prispieť myšlienkou nádeje, povzbudenia a osobného posilnenia do súčasného všeobecného diskurzu tvárou v tvár panike, chaosu, bezmocnosti a rastúcim obmedzeniam spôsobeným šírením pandémie koronavírusu. Každý z nás sa môže voči tomuto nebezpečenstvu stať odolnejším priamym posilnením vlastnej imunity.

Niektoré základné aspekty osobného sebaobrazu a postojov k vzťahom, ktoré sa formujú v dospievaní, zostávajú po celý život rovnaké. Stávajú sa súčasťou operačnej osobnosti človeka a sú veľmi odolné voči zmenám. Príznaky, ktoré ich vyjadrujú, môžu byť veľmi znepokojujúce, asociálne a deštruktívne a obmedzovať úplné vyjadrenie vrodeného potenciálu človeka pri napĺňaní osobného, vzťahového a profesionálneho života.