Čoraz väčšiemu počtu z nás je zrejmé, že to, čo sa kedysi považovalo za „normálny“ vzťah, dnes už neexistuje. Vzťahy, ktoré dnes žijeme, sa väčšine ľudí nezdajú normálne. Zisťujeme, že vzťahy bez osobitného kontinuálneho úsilia sú neudržateľné. A to je niečo, čo je v rozpore s našimi pôvodnými nádejami a ideálmi. Aj tie najkrajšie príbehy lásky totiž skôr či neskôr začnú podliehať ničivej sile nezdravých vzorcov správania oboch partnerov. Zmeniť to môže len nová úroveň sebauvedomenia.

Jedného neskorého jarného večera som v skupine ôsmich mužov stál pri ohni na vrchole hory s výhľadom na krásnu stredoslovenskú dolinu. Muži, ktorí tu stáli so mnou, boli ako ja. Odhodlaní osobne sa rozvíjať, oddaní ženám, ktoré milujeme, a rodine a domovu, ktorý s ňou vytvárame. Dostatočne odvážni a čestní, aby sme sa dokázali pozrieť do seba a vidieť svoju osobnú realitu: dobro a zlo, múdrosť a hlúposť, úspechy a neúspechy, odvahu a strach, lásku a nenávisť, krásu a ošklivosť.

Nie som lekár a psychofonetika nie je mainstreamová medicínska metóda. Som terapeut a counselor s 20 ročnou klinickou praxou na registrovaných klinikách v Austrálii a Južnej Afrike. Psychofonetika je metóda doplnkovej podpory fyzickej, emocionálnej, mentálnej, vzťahovej a profesionálnej starostlivosti o seba a osobného rozvoja. Psychofonetika je metóda participatívnej medicíny a to, čo dokáže, je v tejto oblasti unikátne. Zapája totiž klienta do procesu sebauzdravovania ako kolegu v terapeutickom tíme, nie ako pasívneho prijímateľa intervencie.

Ľudské bytosti sú najkomplikovanejším ekosystémom na Zemi. Je čas, aby sme aplikovali vysoko vyvinuté a neustále sa rozvíjajúce ekologické/environmentálne povedomie 20. a 21. storočia na mnohoúrovňovú ľudskú individuálnu konštitúciu ako základ pre hlbšie pochopenie ľudských vzťahov a ľudských sociálnych systémov.

Nikdy sa neprestaneme meniť a vyvíjať. Všetky naše krízy sú pre nás, ľudí - najprispôsobivejších tvorov na Zemi - predovšetkým podnetmi na zmenu. Našou jedinou šancou, ako zostať človekom, je neustále rozvíjať našu ľudskosť. Byť človekom znamená neustále sa rozvíjať. Akýkoľvek pevný stav bytia sa stáva stagnáciou, čo vedie k degradácii, degenerácii, regresii, chorobe a neľudskosti. Jedinou stabilitou je pre nás evolúcia, jediným stálym prvkom v našom živote je samotná zmena. Zdravá ľudská duša je vyvíjajúca sa ľudská duša. Jediná zdravá pitná voda je pohyblivá, tečúca voda.

Ľudia nezomierajú. Je to mýtus, ktorý sa stal nepopierateľnou dogmou európskeho materializmu vyvíjajúceho sa za posledných 600 rokov. Telá zomierajú. Ale všetko z povahy vedomia a vzťahu v ľudskom živote je tvorené duchom a dušou, nie chémiou. Prečo by to všetko malo zmiznúť v ničote len preto, že sa rozpadá fyzický organizmus?

Všetci sme čoraz viac unavení. Ľudská rasa je teraz aktívnejšia a zároveň vyčerpanejšia než kedykoľvek predtým. Žijeme dlhšie, ale nie veľmi dobre. Fenomény chronického stresu na pracovisku, chronickej únavy, syndrómu vyhorenia a nízkej imunity sa rýchlo šíria. 80 % pracovníkov na celom svete trpí chronickým stresom.

Krása ľudskej duše je pre mňa žiarivo viditeľná, keď sa človek vášnivo a s láskou pozerá na zvyšok ľudstva, alebo aspoň na časť ľudstva, alebo aspoň na jednu ďalšiu osobu. Potom uvidím, kto naozaj je. Keď sa ľudia sústredia na svoje vlastné potešenia, potom sú v neustálom pohybe, živí a veľmi zaneprázdnení. Vtedy však nevidím, ako ich duch žiari. Nemôžem ho vidieť. Vtedy môžem od človeka niečo chcieť, možno im chcem niečo dať, ale v skutočnosti nevidím ich podstatu, pretože nežiari. A potom strácam záujem kráčať s nimi vpred a spolu s nimi rásť.

pozornenie: tento článok je teoretický, určený pre tých, ktorí sa zaujímajú o teoretické pozadie psychofonetiky. Pochopenie základnej štruktúry ľudskej konštitúcie je ako mať mapu na cestu individuálneho života. Väčšina z nás cestuje bez mapy alebo si mapu kreslí počas cesty. Skôr či neskôr si však každý musí osvojiť nejaký základný prístup k štruktúre ľudskej konštitúcie ako základu svojho správania, volieb, vzťahov a rodičovstva, či už vedome, alebo nevedome.