Stres je normálny. Je to naše základné vybavenie pre prežitie v núdzových situáciách. Telo prejde do poplašného módu, aby čelilo prichádzajúcemu nebezpečenstvu.
Ale ak sa v tomto poplašnom stave nachádzame permanentne, stresový mechanizmus začína poškodzovať telo, ktoré mal pôvodne chrániť. Vtedy sa stres stáva ničiteľom, jednou z hlavných príčin chronických ochorení, poškodenia orgánov a predčasnej smrti. A nanešťastie, toto je tiež normálne.
Vyhorenie – keď je stresu priveľa
Stres môže pôsobiť aj ako motivačný faktor. Ak je ho však priveľa, nepôsobí ani nabudzujúco, ani motivačne. Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH) sa syndróm vyhorenia definuje ako následok chronického stresu na pracovisku, ktorý nebol úspešne zvládnutý.
Jeho prejavmi sú:
• totálna vyčerpanosť,
• duševná vzdialenosť od práce, cynizmus, apatia či negatívne pocity spojené s prácou
• znížená pracovná efektívnosť
Človek ide dlhodobo na energetický dlh. Dochádza emocionálnemu vyčerpaniu, ako aj k únave mozgu, ktorú sprevádza znížený pracovný výkon. Pridávajú sa cykly negatívnych emócií ako strach, hnev, agresivita, ako aj znížený záujem o život.
Z aktívneho človeka, plného síl a energie, sa postupne stáva človek pasívny s čoraz väčšími problémami zvládať aj bežné situácie. Je alarmujúce, že syndróm vyhorenia je dnes bežným javom v pracovnom prostredí. A horšie je, že mnohí ani netušia, že už dávno vyhoreli.
Sme obete stresu?
Väčšina ľudí sa cíti ako obeť stresu. Akoby v danom živote, práci a vzťahoch nebolo možné sa stresu vyhnúť. Nedokážu s ním nič urobiť, hoci ich vlastne zabíja.
V súvislosti so stresom však potencionálne existuje možnosť voľby. Možno nedokážeme ovplyvniť tlaky, ktoré život prináša. Úroveň stresu, ktorú nám tieto tlaky spôsobujú, je však potencionálne voliteľná.
Ako to?
Stres totiž nie je niečo, čo sa vám deje. Je to dôsledok toho, čo urobíte s tým, čo sa vám deje. Dvaja rozliční ľudia čeliaci tej istej úrovni výziev a požiadaviek nevytvoria identickú úroveň stresu a budú reagovať na tú istú situáciu každý inak.
Prečo?
Pretože každý z nich spracúva stres inak, či už vedome, alebo nevedome. Je ťažké to akceptovať, ale chronický stres nie je objektívne daný fakt.
Osobná zmena
Na to, aby sme sa mohli posunúť z jednej úrovne spracovávania stresu na inú, je potrebné sa zmeniť. Ak ostaneme takí, akí sme, naša hladina stresu bude v čase len stúpať. Aby sme sa však mohli vedome zmeniť, potrebujeme hlbšie, jasnejšie a objektívnejšie pozorovanie samých seba.
A toto je miesto, kde do hry vstupuje psychofonetika. S jej použitím dokážeme zvedomiť a následne zmeniť vnútorné dynamiky, psychosomatické a endokrinologicko – neurologické procesy, ktoré robia prostredníkov medzi telom a dušou. Áno, toto je skutočne možné.
Psychofonetika je metóda sebarozvoja a holistického koučingu, s ktorou sa môžete bližšie zoznámiť na akciách Školy empatie.
Text: Yehuda K. Tagar
Preklad: Silvia Galatová
Pozývame Vás na
3-hodinový seminár
Vnútorné dieťa – vnútorný dospelý
