Stres – ničiteľ ľudstva. Čo vytvára stres. 2/2

Stres zásadne ovplyvňuje metabolický, nervový, endokrinologický, tráviaci, dýchací aj imunitný systém až do takej miery, ktorá sa môže stať nezvratnou. Avšak stresu je možné predísť.

Ako?

Tak, že vedome vstúpime do úrovne psycho-somatických prepojení a objavíme, ako tieto prepojenia sami vytvárame. A tento prechod je potencionálne možný pre každého. Najprv sa však poďme bližšie pozrieť na to, čo stres vytvára.

Hlavné zdroje stresu

Telo

Ak sa stres akumuluje, stáva sa fyzickou realitou. Zvýšia sa hladiny adrenalínu, kortizolu a noradrenalínu a zmenia celú fyziológiu na vojnovú základňu v pohotovostnom režime.

Práca

Povinnosti, očakávania, vzťahy na pracovisku, termíny a úlohy presahujúce pracovný časový rámec… Čím vyššia je hladina nášho pracovného stresu, tým menej efektívni sme pri plnení každodenných pracovných úloh.

Vzťahy s blízkym

Rodinný život je jedným z hlavných zdrojov stresu. Vo vzťahoch s najbližšími sme citlivejší, zraniteľnejší a nemôžeme z nich len tak ujsť. Všetko naše nevedomie sa nevyhnutne projektuje na ľudí, ktorí sú nám najbližšie. Ide o naše reakcie, nevedomé potreby a spustené spomienky či obranné mechanizmy. Práve tam, kde najviac očakávame pocit domova, porozumenie, empatiu, lásku a podporu sa najviac stretávame s opakom.

Spomienky a emócie

Majú svoj vlastný život, minulosť, vzorce a spúšťače. Myseľ určitým spôsobom interpretuje situácie, to spustí typické spomienky a emócie v najhlbších úrovniach miesta, kde sa duša stretáva s telom a vzniká stres.

Myseľ

Je riadiacim centrom toho celého. Pozoruje a dáva význam vonkajšiemu svetu, ktorý vnímame zmyslami. Myseľ nemá vybavenie na pozorovanie vnútorného sveta človeka, jeho duše a psycho-somatickej dynamiky. Ľahko sa nechá zaplaviť emóciami, ktoré vznikajú ako odozva na vonkajšie tlaky. No a ako taká, dokáže poľahky zaplaviť zvyšok ľudského systému svojimi interpretáciami udalostí a významom, ktorý im prisúdila.

Psycho-somatické prepojenia

Sú pre myseľ úplne neviditeľné. Avšak tieto dynamiky, ktoré sú výsledkom práce hormonálneho systému, hoci z neho nepochádzajú, premieňajú myšlienky a pocity do telesných odoziev. A práve tu sa môže odohrávať definitívna vedomá antistresová intervencia. Tu je hraničná čiara medzi telom, dušou a svetom. V prebudení sa voči tejto hranici je budúcnosť manažmentu stresu.

Individuálny duch

Ľudské JA je stále tu ako vyšší a hlbší potenciál. Ale aktivovať ho môžeme len vedome. Úprimná, praktická snaha o prevzatie zodpovednosti za vytváranie stresu v nás aktivuje vyššiu dimenziu osobného/duchovného vedomia.

Zachyť to, keď sa to deje

Stres sami vytvárame a sami to môžeme aj zastaviť, ale musíme byť schopní zachytiť sa vo chvíli, keď sa to deje. Vedome vstúpime do úrovne psycho-somatických prepojení a objavíme, ako tieto prepojenia sami vytvárame. A práve to umožňuje psychofonetika.

Psychofonetika využíva metódy neverbálnej komunikácie – vnímanie, gesto, vizualizáciu a zvuky, čím zobúdza zdroje hlbokej inteligencie a umožňuje preskúmavať a manažovať všetky parametre vytvárania stresu uvedené vyššie.

V tomto procese sa stávame oveľa vedomejší si samých seba, získavame nad sebou oveľa väčšiu kontrolu, stávame sa voči sebe empatickejší a následne empatickejší k ostatným.

Zmena ako nevyhnutnosť

Človek sa musí zmeniť, aby dokázal prekonať a manažovať stres a predchádzať jeho akumulácii v organizme. Táto vedomá zmena je potenciálne možná pre každého. Stres je hlavný ničiteľ ľudstva. Praktický manažment stresu môže byť jeho hlavný liečiteľ.