Empatia je nové slovo pre nový jav v ľudskej evolúcii. Pojem “empatia” bol prvýkrát definovaný v slovníku len v roku 1951. Väčšina ľudí predpokladá, že tu bola vždy, rovnako ako sympatia a antipatia – ale nebolo to tak.
Každému, kto dokáže rozlíšiť empatiu od sympatie, je jasné, že empatia si vyžaduje vedomé úsilie. Každému, kto sa vedome pokúša o ľudské porozumenie s cieľom prekonať konflikt je jasné, aké ťažké je prejsť od pripútanosti k vlastnému pohľadu k vnímaniu druhého. Žijeme na samom začiatku budúcej kultúry empatie. Je ešte mladá a rastie v nás všetkých. A je možné ju metodicky vyučovať.
Aj keď má empatia len 70 rokov, je možné identifikovať niekoľko druhov empatie. Medzi nimi je niekoľko skutočných posunov, niekoľko prekrútení a aj bod obratu medzi ilúziou a realitou.
A) Iluzívna empatia: 1. Projektívna empatia, 2. Intelektuálna empatia, 3. Manipulatívna empatia
B) Bod obratu: 4. Seba-empatia
C) Skutočná empatia: 5. Vnímavá empatia, 6. Konceptívna empatia, 7. Empatia nových možností
1. Projektívna empatia – naivná osobná ilúzia
Rudolf Steiner ju vo svojej Filozofii slobody nazýva tiež ako „naivný realizmus“. Je to primitívna forma bežnej ľudskej komunikácie.
„Vidím niečo a predpokladám, že to čo vidím, si ty.“
Človek projektuje do druhého, čo v sebe nevidí – na základe pocitov, ktoré v ňom vyvolá ten druhý, alebo čo mu pripomína. Z tohoto vytvára obraz druhého človeka.
Nevedome prejavujeme lásku, starostlivosť, vášeň, súcit, sympatiu, záväzok, ponúkame pomoc, odsudzujeme a vytvárame si rôzne obrazy domnievajúc sa, že vnímame skutočnosť.
Myslíme si, že sme empatickí, ale nevidíme reálne druhého človeka.
Príklad 1: Priťahuje ma žena, ktorá mi nevedomo pripomína niekoho, kto ma odmietol a spôsobil mi tak bolesť. Povie niečo, čo vo mne nevedomo vyvolá tú bolestivú spomienku – a ja som pritom presvedčený, že ma tá žena odmieta. Hnevám sa a tá žena to nechápe. V skutočnosti to nemá s touto osobou nič spoločné. Je to projekcia.
Príklad 2: Moje dieťa povie niečo, čo ma zraní. Nevedomo mi to pripomenie, ako niekto blízky ma veľmi dávno urazil. Pokúšam sa pochopiť, ako to moje dieťa myslí – verím, že empatizujem s dieťaťom, ale jeho slová vnímam ako drzosť. V skutočnosti je to len moja projekcia.
Veríme, že pozorujeme osobu pred nami, ale v skutočnosti na ňu len projektujeme našu neuvedomenú realitu.
Dovolíme, aby sa naše vnímanie inej osoby zafarbilo našimi dávnymi zraneniami, túžbami, frustráciami, odporom, odmietnutím, žiarlivosťou, sympatiou, antipatiou, strachom, nádejou – celým radom nenaplnených osobných potrieb.
Projektívna empatia vôbec nie je empatia.
2. Intelektuálna empatia – empatia ako intelektuálna ilúzia
Tiež by sme ju mohli nazvať ako „empatiu zvonku“.
Ak pozorujeme subjekt – ľudskú bytosť – akoby bola objektom, uniká nám
najpodstatnejšia realita v pozorovanej osobe. Je to ako rozprávať sa s turkami po svahílsky.
Intelektuálna reflexia pozorovateľných objektov nie je relevantný mód pozorovania vnútornej, psychologickej, kognitívnej a duchovnej podstaty ľudských bytostí. Môže sa zdať profesionálny a vedecký, koncepčne bohatý a plný sofistikovaného žargónu, ale je to ilúzia, pretože nevníma, kto tá osoba skutočne je z jej uhla pohľadu.
Príklad: Učiteľ sa trápi so žiakom, ktorý má problém s učením. Myseľ učiteľa si uvedomuje obsah učiva, požadovaný štandard, relevantné psychologické a pedagogické teórie a vlastnú predošlú učiteľskú skúsenosť. Ale dieťa pred ním nie je nič z toho. Niečo sa práve teraz deje v duši dieťaťa, o čom ono veľmi nedokáže hovoriť kvôli nedostatku vnímavosti. Tu nepomôže intelektuálna reflexia vychádzajúca z vedomostí z minulosti. Je potrebná skutočná vnímavá empatia subjektívnej ľudskej bytosti.
Intelektuálna empatia nevníma individuálne formovanie významu zvnútra, ale konštruuje význam skúsenosti zvonka. A tak nemôže byť ničím iným, než pokrútením reality ľudských bytostí v mene objektivity.
3. Manipulatívna empatia: empatia ako zneužitie
Manipulatívna empatia je využívačná forma čiastočnej empatie. Je použitá nie v záujme druhého z jeho uhla pohľadu, ale na jeho manipuláciu, a to ku konaniu, ktoré poslúži manipulátorovi. Vo veľkej miere sa využíva v reklamnom priemysle, v marketingu, politike, v rodinnej dynamike, v kontrolujúcom vzdelávaní, v obchodných vzťahoch, v masových médiách a tiež v špionáži.
Príklad: Spoločnosť súťaží na trhu s mobilnými telefónmi. Jej obrovské billboardy zobrazujú nový prístroj vedľa polonahého zvodného tela ženy. Tvorca reklamy empatizuje s frustrovanou sexualitou ľudí, aby prostredníctvom nej vzbudil v ľuďoch túžbu po novom modeli prístroja.
Príklad 2: Politik hrá na existenciálne neistoty jednoduchých ľudí a mobilizuje staré rasové strachy a nenávisť, aby predal svoj anti-imigračný program, vďaka ktorému vyhrá vo voľbách. Nezaujímajú ho reálne potreby ľudí. Empatizuje s ich polovedomými strachmi, aby ich využil k naplneniu vlastnej túžby po moci.
Manipulatívna empatia je nebezpečná ilúzia, pretože redukuje ľudskú bytosť na objekt, ktorý je užitočný pre manipulátora. Nevníma to najdôležitejšie vo vnútornej realite človeka: srdce a ducha.
4. Seba-empatia – bod obratu ku skutočnej empatii
Je to výzva pozrieť sa na vlastnú subjektívnu skúsenosť s odstupom. Tento odstup je potrebný na skutočnú empatiu s inými. Začína však v našom vnútri. Ale ako môžem objektívne pozorovať sám seba? Kde v sebe musím „stáť“, aby som to dokázal?
Skúsenosť nemôže pozorovať samú seba, intelekt nevidí intelekt, emócie nedokážu vidieť emócie. Ale ľudské „Ja“, individuálny duch v ľudskej duši, potencionálne dokáže pozorovať vlastnú skúsenosť, pretože „Ja“ nie je tá skúsenosť, ale jej vlastník.
Nový orgán potrebný na empatiu voči iným sa vynára z krokov, ktoré sú potrebné na sebapozorovanie: tie isté orgány, ktoré „Ja“ používa na to, aby videlo, počulo a poznalo seba, používa aj na to, aby videlo, počulo a spoznávalo iných z ich uhla pohľadu.
Na sebapozorovanie je potrebná inteligencia, ktorá je hlbšia, než reflektívny intelekt. Vyžaduje to:
– uvedomovanie tela upriamené na vnemy, ktoré sa v tele vytvárajú prostredníctvom emócií;
– konfrontáciu vnemov duše cez telo – telesné vyjadrenie gestom a pohybom, ktoré nám umožní odkryť sa pred sebou samými;
– vnímavú predstavivosť;
– dôveru v intuíciu.
Potrebujeme nájsť spôsob, ako intímne a s odstupom načúvať samým sebe a vedome pomenovať našu realitu. Zo začiatku v tom nie je dobrý nik. Nová zručnosť, ktorú sa potrebujeme naučiť, je seba-empatia. A to je zásadné, pretože metodická seba-empatia vytvára možnosti na skutočnú vnímavú empatiu k druhým.
5. Vnímavá empatia – vnímanie druhého z jeho vlastného pohľadu
Vnímať vnútornú realitu iných takú, aká sa javí pre nich: vidieť, počuť a poznať ich z ich vlastného uhla pohľadu.
Toto začína byť možné na základe 3 nových „orgánov“ empatického vnímania. Potrebujeme ich na naplnenie 3 subjektívnych potrieb človeka, aby nastalo pochopenie:
- „Viď ma“ – prostredníctvom predstavivého vnímania,
- „Počuj ma“ – prostredníctvom inšpiratívneho vnímania a
- „Poznaj ma“ – prostredníctvom intuitívneho vnímania.
Keď sa ľudia cítia byť videní, vypočutí a pochopení, cítia nové spojenie s človekom, ktorý je pri nich, a cez neho s ľudstvom a sami so sebou.
Vnímavá empatia – cez naplnenie týchto potrieb – môže vyliečiť ľudí z izolácie od ostatných ľudí a od seba samých. Takéto spojenie potom umožní človeku aktívne meniť svoje vonkajšie okolnosti a svoj prístup.
Vnímavá empatia uzdravuje a obnovuje ľudskú komunitu a jednotu.
Tieto tri spôsoby vnímania sú základnými kameňmi antroposofického prístupu k duchovnému rozvoju. Psychofonetika ich aplikuje ako základ terapeutického procesu: z ich metodického uchopenia vznikla časť psychofonetiky, ktorú nazývame metodickou empatiou.
6. Konceptívna empatia – empatia s nenarodeným potenciálom inej ľudskej bytosti
Konceptívna empatia ide o krok ďalej k vnímaniu vyššieho potenciálu osoby – vnímanie toho, čo ešte nie je realitou, ale čo žije v človeku ako potenciál a smerovanie.
Keď niekto iný dokáže uvidieť a dôverovať vyššiemu potenciálu daného človeka, pomôže mu to zaktivovať sa a byť vedomejší sám voči svojmu potenciálu.
Moje dieťa, študent, pacient, kolega, klient či moja partnerka uvidia svoj vlastný vyšší potenciál odrážať sa v mojich očiach cez moje konceptívne vnímanie. Vcítenie sa do ešte nenarodeného liečebno-vývojového potenciálu druhej osoby. Toto je terapeutický potenciál konceptívnej empatie.
7. Empatia k novým možnostiam – vnímanie hlbšej reality
Je to vnímanie iného človeka z uhla pohľadu podmienok potrebných na jeho budúci rozvoj.
Ale to, čo je naozaj potrebné pre daného človeka, aby mohol rásť, sa nedá predpovedať. Nemôže to byť intelektuálne uvažovanie – nemôže to vychádzať zo skúseností a poznatkov z minulosti. Musí sa to vnímať z uhla pohľadu človeka, nie zvonku. Musíme vnímať jeho chápanie seba a svojej pozície – jeho realitu – cez jeho vlastný pohľad.
Je to vnímanie tej cesty, ktorá smeruje k naplneniu potenciálu.
Empatia k novým možnostiam nám umožňuje vedome vytvoriť podmienky potrebné na to, aby ľudská bytosť mohla urobiť ďalší krok vo svojom vlastnom rozvoji. Príroda to robí pre všetky svoje tvory. Rodičia, učitelia, kouči a terapeuti sa o to pokúšajú v záujme svojich detí, študentov a klientov.
Keď konáme na základe tejto empatie, tak podporujeme ostatných ľudí, seba a aj celú spoločnosť v tom, aby sa mohli posunúť na ďalšiu úroveň vo svojom rozvoji.
Empatie je ešte mladá, rastie postupne v nás všetkých
Potreba empatie – a aj očakávanie empatickej komunikácie – je dnes už všeobecne zjavná. Schopnosť ju poskytnúť ale výrazne zaostáva za dopytom.
Žijeme rané obdobie budúcej kultúry empatie.
Význam empatie v procese rozvoja ľudskosti civilizácie narastá. Empatia je príliš dôležitá na to, aby sme ju ponechali náhode.
Skrz spôsoby skutočného empatického vnímania môžeme spájať ľudí samých so sebou, s ich vyšším potenciálom, prepájať sa navzájom a znovu obnoviť ľudskú komunitu a jednotu.
Text: Yehuda K. Tagar
Preklad: Silvia Galatová
Úprava: Martin Uhlíř
