Sebapochybnosti v rodičovstve

Pochybnosti mladých rodičov, či vedia byť dobrými rodičmi sú prirodzené, široko rozšírené, normálne – a deštruktívne. To, čo je normálne, nemusí byť nevyhnutne dobré. Pochybovať o sebe nie je dobré. Oslabuje to sebadôveru, blokuje spontánnosť v sociálnej interakcii. Človek sa stáva závislým od vonkajších rád, ktoré väčšinou aj tak nie sú relevantné. Zdravé rodičovstvo nemôže stáť na pochybnostiach. Ale najskôr, musíme svojim pochybnostiam porozumieť.

Prečo o sebe pochybujeme?

Existuje päť hlavných príčin, prečo rodičia o sebe pochybujú:

1. Rodičovstvo je drastickou zmenou v životnej realite muža a ženy.

Zrazu si uvedomíme svoju plnú zodpovednosť za dieťa, ktoré je na nás úplne závislé. Okamžite sa stane najvyššou prioritou. Stáva sa centrom nášho sveta. Už nie sme jediným stredom svojho života. Sme „servisným oddelením“ pre niekoho iného, 24 hodín denne, 7 dní v týždni, 365 dní v roku. A nie je čas na prestávku, víkend ani voľno, na čas bez tejto malej bytosti, ktorej potreby sú nekonečné.

2. Byť dobrou matkou a dobrým otcom je jednou z najvyšších hodnôt.

Ľudia cez túto prizmu posudzujú svoju hodnotu. Zúfalo túžime byť dobrým rodičom! Za každú chybu sa prísne súdime. A nevyhnutne budú chyby, pretože nikto z nás nie je anjel. Je pre nás veľmi ťažké odpustiť si chyby, ktorých sa v rodičovstve dopúšťame, možno je to až nemožné.

3. Na to, aby ste sa stali rodičmi, neexistuje žiadne odborné vzdelanie.

Najdôležitejšia zodpovednosť na svete: byť matkou a otcom dieťaťa – a nikto človeka netrénuje, ako to urobiť! Učíme sa za pochodu, robíme hrozné chyby, každá z nich má vplyv na blaho dieťaťa. Neskôr si ich uvedomíme a cítime sa za to vinní, a samozrejme, v dôsledku toho rastie sebapochybnosť.

4. Nemáme dobré vzory rodičovstva.

Väčšina ľudí – aspoň 90% ľudí – podľa mojej skúsenosti – nechce vychovávať svoje deti tak, ako boli sami vychovávaní. To znamená, že vedia, čo nechcú, ale nevedia, čo chcú robiť namiesto toho. Nemajú dobré vzory rodičovstva, ktoré by nasledovali, a ako už bolo uvedené, neexistuje žiadne profesionálne školenie rodičovstva.

5. Pochybnosť o sebe je parazit.

Ide o duševné ochorenie, ktoré je veľmi rozšírené a považuje sa za normálne. Je to normálne, ale stále je to choré a deštruktívne. Je súčasťou základnej chyby v ľudskom dizajne. Ovplyvňuje každého človeka v rôznej miere. Ak ho necháme ovládať nás, ak z tohto miesta budeme pôsobiť – bude v nás rásť. Pochybnosť rodičov o sebe je jedným z vážnych prejavov tejto choroby.

Zviditeľniť neviditeľné

Pochybnosti o sebe je možné prekonať, ale vyžaduje si to vedomé úsilie. V Psychofonetike sme na to vyvinuli špeciálny, účinný proces. Hlavnou výzvou je zviditeľniť tento neviditeľný hlas vo vnútri. Je neviditeľný, pretože pochádza z vnútra vlastného myslenia. Je veľmi ťažké ho chytiť. Ale je to možné, ak viete ako.

 Ako na to?

• Seba pochybnosti je možné „zachytiť“ pozorovaním ich deštruktívnych účinkov na vás. Intelekt to nemôže zachytiť, pretože Pochybnosť používa intelekt ako vlastnú zbraň proti vám. Všetci paraziti to robia: otočia hostiteľa proti sebe samému. Ale uznanie vlastného utrpenia, nie sebahodnotením (čo je len forma nenávisti k sebe samému), ale súcitom k sebe samému. To môže prinútiť vnútorného Parazita pochybovania o sebe samom, aby sa stal pre pozorovateľa viditeľným.

•  Akonáhle ho uvidíte svojim vnútorným okom – a každý to dokáže – môžete ho ovládať, môžete sa rozhodnúť prestať ho kŕmiť. Môžete sa z neho oslobodiť a potom sa vo vás začne zmenšovať. Psychofonetika hovorí: „Pochybnosť je skutočná. To je koniec pochybnosti “.

• Postaviť sa tomu však nestačí. Je potrebné vytvoriť a aktivovať alternatívu k pochybnostiam o sebe. Aká je alternatíva k sebaneistote? Seba tvorivosť. To, čo sami tvoríte, čo z vás vedome vychádza – o tom nepochybujete, pretože ste to vytvorili a poznáte to. Kreativita je opakom pochybností o sebe.

Tvorenie rodiča

V prípade pochybností rodičov je požadovaným tvorivým aktom – vytvorenie vlastného obrazu a postavy ako matky a otca. Minulosť nás v tom nemôže viesť – ani spomienka ani externá rada v tom nemôže viesť. Iba vlastná intuícia, vychádzajúca z milujúceho srdca, môže skutočne viesť v akte nového stvorenia – stať sa – takou matkou a takým otcom svojho dieťaťa, akým by sme chceli byť. Vytvorenie skutočného a jedinečného rodiča, akým pre toto jedinečné dieťa môžeme byť. Budeme robiť chyby a budeme sa z nich učiť, pretože to budú naše chyby. So svojim dieťaťom nájdeme nové prekvapujúce riešenia nových výziev a budú fungovať, pretože budú vychádzať z našej vlastnej rodičovskej intuície a hlbokej múdrosti.

Rodičovským pochybnostiam je potrebné čeliť a neutralizovať ich. Ideálny obraz seba samého ako rodiča si musíme vytvoriť z vlastnej intuície a srdca. Tento kreatívny akt je koncom pochybností o sebe.

pôvodný text Yehuda Tagar
upravila a preložila Mira Tagar