Rituály na liečenie vzťahov

Len veľmi málo ľudí si slobodne vyberá žiť svoj partnerský život rovnakým spôsobom, ako ho žili ich rodičia.

Na nové, doteraz nepoznané spôsoby partnerského života, je potrebná nová intuícia. Ako ju však získať? Ľudské vedomie sa vyvíja a intímny vzťah je v prednej línii tohto vývoja.

Pri párových sedeniach často ustarosteným partnerom hovorím: „Takí, akí ste teraz, túto krízu nedokážete prekonať. Je výsledkom toho, kým teraz ste. Ale ak sa každý z vás individuálne rozhodne zmeniť, možno máte šancu“.

Konflikty sa vytvárajú spoločne, ale riešenia sa tvoria len individuálne. Vedomie, ktoré vytvorilo problém, nie je vedomie, ktoré ho dokáže vyriešiť. Je potrebné vyvinúť nové vedomie, a to potom môže robiť veci inak. To je evolúcia.

Tri základné potreby pre zachovanie, rozvoj a rast osobnej intimity sú: „viď ma“, „počuj ma“, „poznaj ma“ – pocit, že sme videní, počutí a poznaní takí, akí naozaj sme.

Na tento účel som vyvinul špeciálne procesy pre špecifické účely liečenia a pestovania intímnych vzťahov. Nazývajú sa „rituály na liečenie vzťahov“:

1. Empatia k telu – telo nám povie, keď niečo nie je v poriadku
2. Reflektívne počúvanie – plné pochopenie toho, čo bolo povedané, pred odpoveďou
3. Metodická empatia – proaktívne počúvanie prináša hĺbku
4. Paralelné spracovanie – čo je moje, patrí mne, je to moja zodpovednosť
5. Uznanie vnútorných faktov – vytvoríme priestor pre svoju vnútornú pravdu a realitu
6. Dve reality – vytvoríme priestor pre realitu a pravdu toho druhého
7. Rituál požiadaviek – vytvárame priestor pre osobné potreby, vytvárame vedomé dohody
8. Prekonávanie reakcií – reakcie zabíjajú intimitu
9. Privlastnenie projekcií – privlastnenie si projekcií človeka oslobodí
10. Stopka – zastavenie interakcie v momente, keď sa stáva deštruktívnou

1. Empatia k telu

Rozvíjanie hlbšej schopnosti počúvať telo, keď sa vám snaží povedať, že niečo nie je v poriadku. Hlava môže byť slepá voči stavu intímnej reality, ale telo, najmä srdce a sexuálna oblasť, ju jasne vnímajú. Telo môže pôsobiť ako poplašný alarm, ktorý žiada o pozornosť.

2. Reflektívne počúvanie

Disciplína premýšľania o tom, čo vám bolo povedané pred tým, než odpoviete. Väčšinu času počujeme to, čo chceme počuť, alebo to, čo sa bojíme počuť alebo čo predpokladáme, že počujeme, pretože sme to už predtým počuli, a nie to, čo nám naozaj hovoria. Počúvať reflektívne je základná hygiena vzťahu.

3. Metodická empatia

Uplatnenie proaktívneho vypočutia druhého. Slová vyjadrujú len špičku ľadovca toho, čo chceme povedať. Načúvanie a odozva na slová samotné sú strata času. Hlavný obsah zdieľania v intímnom vzťahu sa nehovorí slovami. Aby sme počuli srdce, musíme počúvať srdcom. Aby sme počuli hĺbku duše, musíme počúvať celým naším telom. 

4. Paralelné spracovanie

Všetko, čo bolo povedané a urobené v intímnom vzťahu, stláča osobné tlačidlá a provokuje vlny vnútorných reakcií v duši poslucháča: reakcie, projekcie, spomienky, obranné vzorce, túžby, frustrácie, negativitu, nádeje…

Všetky z nich sú skutočné, všetky sú subjektívne, všetky dokážu sfarbiť, filtrovať a narúšať to, čo sa vlastne druhý snaží povedať a čo myslí tým, čo robí. Všetky tieto časti nášho vnútorného obsahu je potrebné rozpoznať, uvidieť, uznať a prijať za ne zodpovednosť. Až potom je možné skutočne vidieť, počuť a ​​pochopiť to, čo tým, čo robí a hovorí, skutočné myslí ten druhý.

5. Uznanie vnútorných faktov

Vnútorné fakty sú rovnako skutočné ako vonkajšie fakty. Druhý môže vyprovokovať našu obrannú reakciu tým, čo povedal alebo urobil, aj keď sme ho vôbec nepochopili. Naša reakcia na druhého je skutočná. Druhého reakcia na našu reakciu je tiež skutočná. Naše reakcie, pocity, asociácie, interpretácie – aj keď sú chybné – sa stávajú našou skutočnosťou. Žiadať absolútnu pravdu v intímnom vzťahu je rušivé.

V osobnom vzťahu záleží len na osobnej pravde. Až keď toto rešpektujeme ako realitu, môžeme objaviť väčšiu, spoločnú realitu. Inak to nejde.

6. Dve reality

Keď sa dvaja ľudia ocitnú v rovnakom momente, udalosti, situácii, každý z nich si o tom vytvorí svoju vlastnú realitu. Uznať tento zjavný fakt môže zastaviť najbolestnejšie konflikty. Sme rôzni jednotlivci v mnohých smeroch a vždy, keď sa pozrieme na rovnakú situáciu, vidíme ju inak, ako ten druhý a vytvárame si o nej rôzne reality a spomienky. Dávame „objektívnym“ faktom „subjektívny“ význam, a potom sa donekonečna dohadujeme o tom, kto z nás má pravdu.

Obaja máme pravdu. Až keď toto uznáme, môžeme sa spoločne posunúť k väčšej spoločnej realite, nie však skôr.

7. Rituál požiadaviek

Prechod od dynamiky nevypovedaných očakávaní, sklamaní a manipulácií k dynamike jasných požiadaviek a darov. Každý z partnerov môže vysloviť akúkoľvek požiadavku na druhého partnera bez očakávania jej naplnenia. V odpovedi na žiadosť môže ten druhý ponúknuť hocijaký dar. Na tomto základe sa uzatvára nová zmluva. Všetky zmluvy sa môžu revidovať a nové zmluvy sa môžu uzatvárať rovnakým spôsobom.

8. Prekonávanie reakcií

Reakcie zabíjajú intimitu. Ide o obranné akcie, ktoré sú automatické, opakujúce sa, kompulzívne, deštruktívne. Nikdy ich nespôsobí to, čo osoba pred nami hovorí alebo urobí. To je len spúšťač, provokácia. Skutočný zdroj reakcie je za vedomím. Obviňovať druhého z našej reakcie je začiatok konca intimity. Spúšťa to reťazovú reakciu.

Iba my sami môžem preskúmať, objaviť a prekonať svoju vlastnú reakciu, iba my sa o nich môžeme postarať. Je to ekvivalent starostlivosti o burinu vo našej záhrade. Ak necháme burinu rásť, nebude záhrada. 

9. Privlastnenie projekcií

Na druhých premietame to, čo je nám o nás samých skryté, čo nevlastníme. Je to normálne. Vidíme druhých prostredníctvom farebných šošoviek toho, čo v sebe sme si ešte neprivlastnili, dobré aj zlé. Vnímanie, prevzatie zodpovednosti a privlastnenie si našich vlastných projekcií môže oslobodiť druhého, aby mohol byť tým, kým naozaj je – a nie tým, čo z neho robíme my.

10. Stopka

Stanovenie dohody, že každý z nás sa môže rozhodnúť zastaviť interakciu v okamihu, keď cíti, že sa stáva deštruktívnou, a to aj v prípade, že druhý to tak necíti. Na chvíľu obaja „zložíme zbrane“. Do nebezpečnej dynamiky tak môže vstúpiť nové vedomie skôr, než dôjde ku škodám, ktorým sa dá predísť.

Toto sú príklady procesov, ktoré nás môžu posunúť od zanedbávania k vedomej starostlivosti o záhradu intímnych vzťahov. Anatómia našich tiel nás predurčuje k tomu, aby sme počas pohlavného styku do seba „zapadli“. Je to dar prírody. Naše duše však do seba prirodzene nezapadajú. Ak si želáme, aby sa intímny vzťah rozvíjal, musíme túto „zhodu duší“ vedome tvoriť.

V intímnom vzťahu sa prejavia všetky naše nespracované veci z minulosti. To môže vzťah zničiť, zároveň je to aj príležitosť na liečenie, rozvoj a výživu intimity.

Text: Yehuda K. Tagar
Preklad: Silvia Galatová